Energetickej náročnosti rodinných domov sa v súčasnosti venuje veľká pozornosť nielen v celej Európskej Únií, ale aj na Slovensku. Hlavnou myšlienkou tohto nariadenia je dosiahnutie značnej úspory energie, prispievanie k väčšej energetickej bezpečnosti a v neposlednom rade aj boj proti klimatickým zmenám. Hodnotenie energetickej náročnosti rodinných domov sa týka stavebníkov, ako aj vlastníkov.

Priemerný cyklus rodinného domu 80 – 100 rokov. Ak zohľadníme dĺžku výstavby a sanácie, zistíme, že v konečnom dôsledku až 80% spotrebovanej energie pripadne práve na prevádzku. Táto skutočnosť podnietila vznik  konceptov domov, v ktorých primárnym cieľom znížiť súhrnnú energetickú hodnotu na minimum.

Dňom 1.1.2016 vstúpila do platnosti revidovaná tepelnotechnická norma STN 73 0540-2, ktorá vymedzuje nové požiadavky na navrhovanie a posudzovanie stavebných konštrukcii a domov. Revidovaná norma  STN 73 0540-2 zároveň určuje aj klasifikáciu domov, a to nasledovne:

• Starý dom
• Energeticky úsporný
• Nízkoenergetický
• Ultra nízkoenergetický
• Dom s takmer nulovou spotrebou energie

Čo vlastne predpisuje nová revidovaná norma STN 730540-2?

Revidovaná norma STN 730540-2 predpisuje postupné záväzné kroky, resp. jednotlivé fázy zavádzania systému certifikácie energetickej náročnosti všetkých budov vrátane rodinných domov.

• Od 1.1.2013 sa musia stavať nové rodinné domy výhradne ako nízkoenergetické (max. 80,4 kWh/m2 za rok na vykurovanie), ohraničené hornou hranicou energetickej triedy B.
• Od 1.1.2015 sa musia stavať nové rodinné domy výhradne ako ultranízkoenergetické (max. 40,7 kWh/m2 za rok na vykurovanie), ohraničené hornou hranicou energetickej triedy A1.

Nulový dom

Pod týmto názvom je potrebné si predstaviť rodinné domy, ktoré v podstate dokážu počas roka vyrobiť rovnaké množstvo energie z obnoviteľných zdrojov, aké reálne spotrebúvajú na svoju prevádzku. Nula v názve má svoje čaro, no je len matematická a v skutočnosti treba počítať s reálnou spotrebou „nulového“ domu, ktoré je nižšia ako 5,0 kWh/ m² na rok. Ak si však na porovnanie zoberieme rádovú novostavbu rodinného domu, ktorej spotreba sa pohybuje v rozmedzí 80 – 140 kWh/ m² na rok, tak rozdiel v spotrebe medzi týmito domami je skutočne markantný.

Dom s takmer nulovou spotrebou energie je schopný si počas leta vyrobiť dostatok energie z obnoviteľných zdrojov, že si s ňou následne vystačí aj počas zimných mesiacov. Z toho vyplýva, že prevádzkové náklady sa rovnajú nule. Tepelná energia sa v tomto prípade získava prostredníctvom slnečných kolektorov, v ktorých je následne aj počas roka uchovávaná. Využívajú sa aj fotovoltaické panely, ktoré slúžia ako sezónny zásobník. Takýmto spôsobom sa výrazne šetrí životné prostredie. Rodinné domy s takmer nulovou spotrebou stavajú na princípe úspory energie a maximálnej energetickej efektivity.

Aj z tohto dôvodu revidovaná norma STN 730540-2 predpisuje, že od 1.1.2020 sa musia stavať nové rodinné domy výhradne ako budovy s takmer nulovou spotrebou energie (t.j. max. 20,4 kWh/m2 za rok na vykurovanie), resp. pasívne domy ako štandard podľa novely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EU o energetickej náročnosti budov, ktorú spresňuje dokument z roku 2002 (2002/91/EU, Energy Performance of Buildings).

Sprísnenie požiadaviek na zateplenie rodinných domov

Ak hovoríme o úsporách energie, prvé, čo nám napadne je izolácia, resp. hrúbka tepelnej izolácie, a to konkrétne v stene alebo v streche. Aktuálnym štandardom v prípade zatepľovania obvodových stien je izolácia s hrúbkou 80 -100 mm a pri podkrovnej izolácií s hrúbkou 200 – 250 mm.

Z hľadiska spomínanej normy je takáto hrúbka nedostačujúca. Sprísnenie požiadaviek na izolačné vlastnosti domov prináša na jednej strane zníženie energetickej náročnosti stavieb a tepelných strát, a na strane druhej  zvýšenie komfortu života. Veľkým trendom je však aj využívanie izolačných materiálov s lepšími parametrami a tepelnoizolačnými  vlastnosťami, čo umožňuje dosiahnuť lepší energetický štandard aj pri nižšej hrúbke tepelnej izolácie.

Revidovaná norma STN 73 0540-2 sprísňuje a upravuje doterajšie pravidlá, ktoré sa týkali tepelnej izolácie, avšak netreba zabúdať, že nielen zateplenie spomínaných dvoch konštrukcií má významný dosah na konečné množstvo spotrebovanej energie na vykurovanie.

Výšku energetickej náročnosti významným spôsobom ovplyvňujú aj náklady na:

• vykurovanie
• ohrev vody
• pranie
• celkové vnútorné vybavenie domu

Ďalej sú to materiály použité pri výstavbe domu, ako napríklad:

• izolácia
• tepelné mosty
• spôsob odvetrávania
• okná a dvere

Čo to znamená v praxi?

Navrhovať domy v duchu aktuálnych požiadaviek na energetickú náročnosť je v prvom rade úloha pre projektantov. Projektant je povinný splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť budovy zahrnúť do projektovej dokumentácie na stavebné povolenie alebo na povolenie zmeny stavby. Splnenie minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť projektant povinne preukáže projektovým energetickým hodnotením (čo je v zásade energetický certifikát projektu).

Energetický certifikát obsahuje, okrem iného,  zaradenie  do energetickej triedy A – G, pričom trieda A je z hľadiska spotreby energie najlepšia. Novostavby sa tak od 1. 1. 2016 musia dostať pre primárnu energiu do triedy A . Výpočet a prezentácia údajov o energetickej hospodárnosti budovy sú založené na metodike systému európskych noriem, a teda rozsah ako aj forma energetického certifikátu sú jasne stanovené.